Stánok oproti

anonymita v šesť a pol miliardovom dave

Fok da airlines

Autom je to z Košíc do BA rýchlejšie ako lietadlom. Teda minmálne v prípade, že aerolinke zahapruje nejaké to lietadlo. O 14.30 som si poslušne vyzdvihol letenku. Hodinu pred odletom, len tak pre strýčka príhodu. Odstál som si rad, nechal sa zrontgenovať a čakal som a čakal a čakal... až milý hlas tety v unifome oznámil, že lietadlo má meškanie a o pol hodinu nás budú informovať, že čo ďalej.

Nuž som sa išiel aspoň najesť. Zle.

Tentokrát ampliónik oznámil, že meškanie je spôsobené poruchou lietadla a bude to kúúúsok dlhšie trvať konkrétne do 18.10. Fok. O pol šiestej nás nahnali na iný gate, opäť zrontgenovali, aby nám v zápetí oznámili, že musíme ísť z gatu fuč, lebo že dostaneme občerstvenie (rohlík, džús a poľský keksík).

Tretí pokus. Opäť ma zrontgenovali a čakám a čakám a čakám, lietadlo na parkovisku pri letisku a čakám a čakám... Típci nevedeli otvoriť dvere na gate :-) Ach.

Ešte, že ujo pilot šliapol na plyn a za pol hoďku sme boli v BA. Ďakujeme, že ste si pre váš dnešný let vybrali našu spoločnosť. Nie je za čo, aj nabudúce. Veď akú inú.

posted by: Fetyak at 19:33 | link | comments |

HUSársky kúsok

Včera bola podivná nedeľa. Kamarát Dušan dostal skvelý nápad, že najvhodnejšie je ísť sa dakam naobedovať von, keďže svietilo slniečko. Nuž sme aj s mojou drahou Lenkou nasadli do jeho drahého Fordu a vyrazili. Až v aute sme vymysleli, že najlepší nápad je ísť sa najesť do Maďarska a úplne najlepšie do Gyoru, Snáď žiadna moja cesta nemôže viesť priamo a tak sme vyrazili cez úrodné pláne a bilingválne obce Južného Slovenska. Dlho. Veľmi dlho... :-)

Gyor je pekne mesto. Madarsko je pekna krajina. Len hovoria takou cudzou recču a bankomat mi vydal jeden kus 10 000 peňazovej bankovky. Wau. V centre sme našli peknú reštiku a s chuťou sme sa dali do objednávania. Hneď sme narazili na prvý komunikačný problém. My sme nevedeli maďarsky, čašníci zas anglicky. Tvárili sa však, že nemčinu zvládajú a tak som bol ja (!!!!) poverený komunikovať. Moje najchabejšie základy teutónskeho jazyka nám síce zabezpečili trilinguálne (hu, en, de) jedálne lístky, ba som mal pocit, že čašník rozumel aj objednávke. Pochopiteľne moji spolustolovníci sa výborne bavili a rehotali...

Prvý šok bol, keď nám ako prvý doniesli dezert. Dušan zjedol gigantickú porciu šomló halušiek a tváril sa obzvlášť spokojne. Potom sme dostali fakt vymakaný gulášik a Lenka celkom ok cibuľačku. Porcie (najmä gulášu) boli fakt obrovské. No zlatý klinec programu ešte len prišiel. Kamarát dostal pol kačice a tri veľké plnené zemiaky a celkom dosť dusenej kapusty. Po tých haluškách a guláši veeeľmi potešilo. Priateľka sa s vervou pustila do nejakého kuracieho voľačoho s nivovou omáčkou a ja som iba nešťastne pozeral, že kde mám svoje jedlo...  Zmohol som sa iba na zúfale "Und fuer mich?", ktoré som adresoval nič netušiacemu čašníkovi. Nuž. Nastal komunikačný problém. A ja veľký ligvista som obišiel naprázdno. Nuž som si chcel objednať aspoň niečo malé rýchle, ale odvtedy nás čašníci ostentatívne ignorovali. Tak som zožral aspoň kus kačice nešťastnému a prejedenému Dušanovi. Dýško som nechal asi 80 forintov :-)

A aby bol deň úplne dokonalý, tak ma večer ukecal iný kamoš, ľahko depresívny Andrej, aby som s ním išiel do kina. Chcel (druhýkrát) vidieť 300. Ehm. Nie že by som nemal rád Franka Millera, práve naopak, ale krvavé vidoklipy by nemali mať viac ako 15 minút. Tento mal dve hodiny. Koncentrovaná, vizuálne príťažlivá nuda.

Ešte, že dnes svieti slnko :-)

PS. Ja viem, že v celom príbehu nevystupuje žiadna hus, ale kačací kúsok mi prišiel ako dementný titulok :-)

posted by: Fetyak at 13:55 | link | comments (2) |

Template by motime.com